Dlhá Lúka

História


Nositeľmi  vzdelanosti a kultúry na dedinách boli spočiatku kňazi. Záznamy v členskej knihe Bratstva Panny Márie, založeného v Dlhej Lúke v roku 1862, poukazujú na istú negramotnosť obyvateľov. Vedľa mien niektorých členov je namiesto podpisu perom ťahaný krížik, čo dosvedčuje, že mnoho z nich sa v tomto čase ešte nevedelo podpísať.

 

Začiatok školstva v obci siaha do prvej polovice 19. storočia. Ústne sa traduje, že deti chodili „do školy“ umiestnenej v gazdovskej izbe a ich učiteľom bol gazda Grohoľ. Ten údajne vedel len čítať a písať. Pritom spamäti ovládal mnoho obyčajných modlitieb. Deti sa učili iba z modlitebných kníh. V tomto období preto nemôžeme ešte hovoriť o organizovanej školskej dochádzke, skôr iba o nejakom odovzdávaní skúseností a vedomostí z generácie na generáciu.

 

O organizovanom školstve je možné uvažovať od roku 1876, keď miestna cirkev dala postaviť prvú školskú budovu umiestnenú pri kostole sv. Anny, o ktorej je známe, že bola drevená. Ako prvý v nej pôsobil dipl. učiteľ Ján Dráč zo Zborova, ktorý vyučoval v spisovnej slovenčine. V dôsledku maďarizácie mu úrady zakázali pedagogickú činnosť. Počas siedmich rokov budova školy natoľko schátrala, že ju museli zbúrať. Na tom istom mieste postavili novú, murovanú, rímsko – katolícku  ľudovú školu. Tento objekt sa s menšími úpravami zachoval do dnešných čias, hoci vo svojej histórii niekoľkokrát zmenil účel užívania.

 

Významnú úlohu mal riaditeľ školy. Ten zvyčajne vedel hrať na kostolný organ, a preto tiež vykonával aj funkciu kantora. Medzi takých patrili napr. Ferdinand Blahuta a Peter Hájek. Výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety, z apríla 1927 o zavedení osemročnej školskej dochádzky v obci, postupne vznikla štátna trojtriedna ľudová škola. Rozhodlo o tom obecné zastupiteľstvo v roku 1929. Postupom času budova cirkevnej školy prestala vyhovovať svojmu účelu z hľadiska hygienického a pedagogického, a preto bola zatvorená. Po zatvorení cirkevnej školy deti boli premiestnené do budovy bývalého potravinového spolku a po jeho zániku sa učili v gazdovských izbách. V máji 1934 sa začalo s výstavbou novej školy. Stavbu dokončili v auguste 1935, keď bola vykonaná kolaudácia. Škola bola slávnostne otvorená a posvätená 8. septembra 1935. Priaznivý vývoj školy na čas prerušila 2. svetová vojna. Poklesom počtu školopovinných detí v roku 1946 bol počet tried zredukovaný na dve. Po dvoch desaťročiach, teda roku 1966, vzniká v Dlhej Lúke jedna trieda 9. ročníka. Žiaci sa vyučovali v bývalom hasičskom sklade. Plne organizovaná škola pretrvávala v obci až do roku 1975, keď bol druhý stupeň preložený do okresného mesta Bardejov na osemnásť rokov. Až 1. septembra 1993 na žiadosť viacerých občanov a poslancov Mestského zastupiteľstva došlo k opätovnému zriadeniu plne organizovanej základnej školy.

 

Dedinská kultúra je nemysliteľná bez pôsobenia cirkvi a školy. Medzi základné prejavy kultúry obyvateľov patrili spevokoly, ochotnícke divadlá a hudobné kapely, ktoré spontánne vznikali v jednotlivých generáciách.

 

Ľudový folklór pretrvával po všetky storočia. Hlavné cirkevné sviatky roka boli a sú nemysliteľné bez spevákov pašií, rôznych speváckych zborov a vianočných koledníkov (jasličkárov, pastirkošov). Z hudobných skupín bola v rokoch 1932 – 1938 známa kapela Čecha Jelínka, ktorý tu pôsobil ako zástupca štátnych lesov. Po 2. svetovej vojne mal svoju kapelu Ján Jurčišin – Kovalik ml., ktorý v päťdesiatych rokoch viedol aj obecný spevokol. V sedemdesiatych rokoch tu boli známe kapely G. Kotuľáka a M. Jurčišina – Kovalíka. V obsadení hudobných kapiel prevládalo viac beatové a orchestrálne zloženie, ako typická ľudová hudba. Príčinu tohto javu, ako aj skutočnosť, že Dlholúčania si nedokázali vo väčšej miere udržať svoj ľudový kroj, treba vidieť v stálom vplyve mesta.

 

Počiatky organizovaného športu v Dlhej Lúke siahajú do začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia. Prvým organizovaným druhom športu bola hádzaná, ktorá bola vystriedaná futbalom. Futbalové mužstvo Dlhej Lúky vzniklo v štyridsiatych rokoch minulého storočia. K jeho zakladateľom patrila skupina nadšencov,  ako bol Jozef Greš (Husarik), Jozef Vaľa, Ján Stašek, Ján Selecký a ďalší, spolu s tu pôsobiacimi učiteľmi Langmayerom a Jurigom. Po vzniku telovýchovnej jednoty /TJ/ bolo družstvo prihlásené do oficiálnej súťaže v roku 1943. Oduševnenie a entuziazmus pre tento šport umožnil až do šesťdesiatych rokov minulého storočia hrávať I. futbalovú triedu a jej rôzne obdoby v bývalom Východoslovenskom kraji. Neskôr, najmä z nedostatku financií na nákup výstroja, údržby ihriska, cestovného a pod. futbal len živoril v okresnej súťaži. V rokoch 1985-86 miestny klub ešte tvoril rezervu ligového Partizána Bardejov, avšak ani táto skutočnosť neumožnila jeho postup do vyššej súťaže. Vo svojej histórii vystupoval pod názvami ŠK, HG, Sokol, Požiarnik a Slovan Dlhá Lúka.

 

V sedemdesiatych rokoch mala TJ aj hokejový oddiel mužov, ktorý niekoľko sezón účinkoval v okresnej súťaži. Tento druh športu zanikol pre nedostatok peňazí, ako aj z dôvodov nepriaznivých prírodných podmienok, nakoľko súťaž sa odohrávala na prírodnom ľade.

 

V polovici 90-tych rokov  20. storočia bol v obci zaregistrovaný nový druh športu, a to jazdectvo. Jeho zakladateľom bol podnikateľ Jozef Knapík a manželka Jozefína, ktorej jazdecký klub má pevné miesto v súťažnom kalendári parkúrového skákania už niekoľko rokov.



Len registrovaní užívatelia môžu písať komentáre. Zaregistruj sa


Predchádzajúca   1   Ďalšia