Dlhá Lúka

História


Historické materiály o počiatkoch obce podobne, ako aj o blizkom zborovskom hrade sú pomerne skromné. Isté je, že keď Uhorský kráľ Karol Róbert v roku 1320 určuje územie Bardejova, vo svojej listine uvádza, že jeho severovýchodnú hranicu tvorí silvae Huzywmezew a Villa Huyfol, t.j. Dlhá Lúka a Nová Ves. Táto zmienka je považovaná za prvú písomnú zmienku o dedine. V ďalších písomnostiach sa názov obce uvádza tiež v tvare latinskom ako Longa Villa, nemeckom Longenau a maďarskom Hosszúret.

 

Na základe určenia hraníc Bardejova je zrejmé, že obec, respektíve jej chotár, pôvodne nepatril mestu, ale musel byť súčasťou smilnianskeho a potom neskôr zborovského (makovického) panstva. Historicky písomne potvrdená obhliadka smilnianskeho územia zástupcom Jágerskej kapituly z roku 1355  uvádza, že  obec Dlhá Lúka je vo výstavbe. Zborovské panstvo v tom čase spravuje a pravdepodobne povoľuje začiatok výstavby obce šľachtický rod Bebekovcov. V roku 1364 im však Ľudovít I. panstvo Zborov odňal a spolu so Smilnom pridelil Petrovi Cudárovi z Olnódu (dnes Ónod Maďarsko). Je teda nepochybné, že dedinu založilo hradné služobníctvo Zborova, prípadne blízkeho Smilna, o čom svedčí aj podobnosť nárečí. Peter Cudár k hradu pripojil aj panstvá Kurimy a Radomy. Od roku 1364 Cudárovci kontrolovali celý úsek stredovekej obchodnej cesty, vedúcej cez Dlhú Lúku do Poľska. Archívne materiály potvrdzujú, že v Dlhej Lúke bola zriadená mýtnica na vyberanie mýtnych poplatkov patriacich kráľovi. Tie však vyberali Cudárovci, čím chceli mocensky ovládnuť blízky Bardejov. Ten bol vtedy  iba „väčšou dedinou“. Na čele mal dedičného richtára a iba niektoré výsady, pre ktoré sa v listinách označoval ako Civitas – Mesto. Až privilégiom Ľudovíta I. bol v roku 1374 povýšený na slobodné kráľovské mesto obklopené hradbami s právom konať výročný jarmok a vyvinutou mestskou radou ako orgánom samosprávy.  

 

Archívny údaj z roku 1403 už hovorí o Dlhej Lúke, ako o stredne veľkej dedine s 25 gazdovstvami, ktoré hospodária na pozemkoch o rozlohe približne 60 hektárov. O takto veľkú obec na začiatku 15. storočia prejavoval záujem aj hospodársky prosperujúci kráľovský Bardejov. Bardejovskí mešťania sa snažili získať Dlhú Lúku pre mesto ako poddanskú dedinu, čo im v roku 1403 donačnou listinou potvrdil panovník Žigmund Luxemburský. O jedenásť rokov neskôr však kráľ Žigmund zase daroval Dlhú Lúku Makovici. V roku 1422 Katarína Cudárova, vdova po Jakubovi, menovala v Dlhej Lúke richtárom istého Šimona de Ozbro, čo dokazuje, že dedina patrila Zborovu. (Ozbro, starší názov Zborova)  Po smrti posledného Cudárovho potomka Jakuba v roku 1470 hrad a majetky prevzal zemepanský rod Rozgonyovcov. Mestská rada Bardejova a Osvald Rozgonyi sa na príkaz kráľa dohodli na rozdelení majetku, čím Dlhá Lúka od roku 1473 definitívne pripadla panstvu Zborov. Osud obce od druhej polovice 16. storočia, ako aj v nasledujúcich dvoch storočiach je úzko spojený s panovaním jednotlivých zemepanských rodov, a tiež aj politickým vývojom v Uhorsku. Na panstve v Zborove sa postupne vystriedali Tarczayovci (1522-1548), Šeredyovci (1548-1601) a Rákoczyovci (1601-1711). Dlhá Lúka ako dedina pod zborovským hradom, ktorý bol baštou povstania Imricha Tokölyho  a Františka Rákoczyho II. proti vláde vo Viedni, zrejme tvrdo pociťovala dopady tohto odboja. Správy týkajúce sa Dlhej Lúky v 17. storočí z hľadiska politickej a hospodárskej situácie nie sú žiadne. Podľa poznatkov z iných miest sa možno len domnievať, aké veľké príkoria a rabovačky si obyvatelia obce vytrpeli od cisárskej armády vedenej generálom Schulczom.  Tá sa v pohnutých rokoch v našom kraji zdržiavala, kým 14. októbra 1684 nedobyla hrad Zborov.

 

V 18. storočí sa Dlhá Lúka spomína ako dedina, v ktorej bol jeden z najväčších panských majerov. Hlavným zdrojom obživy obyvateľstva po celé stáročia bolo poľnohospodárstvo. Znaky  rozvinutého hospodárstva je vidieť až od roku 1422, keď Katarína Cudárová richtárovi v Dlhej Lúke spolu s funkciou udelila aj isté privilégiá, ku ktorým patril mlyn, štyri lány zeme a povolenie variť pivo. O výrobe piva v obci svedčia aj chotárne názvy, kde sa pestoval chmeľ na jeho výrobu.(Chmelník, Chmeľuvky) Už v stredoveku boli v blízkosti lokalizované náleziská striebra a zlata. Možná lokalita ťažby zlata (Koldorina z nem.Gold) zasahovala aj do chotára Dlhej Lúky. Väčšie náleziská sa vyskytovali pod Magurou v okolí Zlatého. Chotárny názov Uhľarské tiež potvrdzuje, že v lesoch na severe obce sa pálilo drevené uhlie, čo zrejme súviselo s čistením zlata. Hospodársky potenciál obce tiež zvyšoval gáter a prameň s minerálnou vodou. V tejto súvislosti je zaujímavé, že na obecnej pečati s menom „Dluho Luka“ z roku 1787 sú vyobrazené dve studne: jedna má na kľuke s navíjadlom vedro spustené do studne, čo asi predstavuje naberanie úžitkovej vody, nad druhou studňou je na žrdi zavesená menšia nádoba zrejme na naberanie minerálnej vody na pitie. Na základe toho možno azda usudzovať, že obec už vtedy mala istú dôležitosť, keďže mala svoju pečať a že pre ňu bola charakteristická dvojaká voda, okrem obyčajnej aj minerálna. Prameň mal liečivé účinky a bol pýchou obce v širokom okolí. Jeho minerálna voda bola predmetom obchodovania, ktorého začiatky môžeme klásť do konca 17. storočia. Voda bola plnená do fliaš a v debnách posielaná bardejovským obchodníkom. Tento prameň si prenajímali aj jednotlivci. Posledným známym nájomcom bol smilniansky Žid Herško, ktorý si prameň prenajal od grófa Erdödyho. Obec bola sebestačná aj na základné stavebné materiály, a to drevo a kameň. Dreva bolo v okolitých lesoch dostatok a kameň sa ťažil v dvoch kameňolomoch. Starší bol pod zborovským hradom a mladší, zriadený pod chotárom Široké sa začal v Dlhej Lúke využívať od roku 1879. V dedine bola aj tehelňa, ktorej činnosť sa datuje v neskoršom období, ale tá zanikla hneď po výstavbe základnej školy v roku 1935.

 

Dvadsiate storočie je poznačené predovšetkým dvoma svetovými vojnami. Podľa záznamu obecného kronikára Petra Hájeka, sa obyvatelia Dlhej Lúky o vypuknutí prvej svetovej vojny dozvedeli 26. júla 1914, na sviatok sv. Anny, keď je v dedine odpust. Pre obec bol najhorší koniec roka 1914 a jar 1915. Vtedy sa vojnový front presunul na územie Bardejovského okresu, hlavne do Zborova, v ktorom sa odohrávali priame boje medzi Ruskou a Rakúsko-Uhorskou armádou. Vojaci oboch znepriatelených armád si v Dlhej Lúke niekoľkokrát vymenili pozície, čím obyvateľstvu značne poškodili.

 

V rokoch 1929 až 1934 pretrvávala vo svete hospodárska kríza. Na Slovensku vypukla v roku 1930, čo malo za následok odchod mnohých Slovákov za prácou do cudziny aj mimo Európu. Po rokoch 1890 až 1910 sa v tomto období začala už druhá vysťahovalecká vlna Slovákov za prácou a chlebom na americký kontinent. Dlhá Lúka mala zastúpenie v oboch vysťahovaleckých vlnách. V druhej vlne odišlo z Dlhej Lúky tiež okolo päťdesiat osôb. Usadzovali sa najmä na východe USA v štátoch New York, Pensylvánia, Ohio a New Jersey.

 

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa už 1. septembra 1939 na území  Bardejova a Dlhej Lúky objavili nemecké vojská. Niektorých vojakov museli obyvatelia ubytovať vo svojich domoch. Nemci si v dedine zriadili základňu tylového zabezpečenia. Jej súčasťou bol bitúnok a malá pekáreň umiestnená v budove bývalej cirkevnej školy. Na juhu dediny bol muničný sklad a opravovňa áut. Tretia československá armáda donútila Nemcov opustiť Dlhú Lúku 18. januára 1945. Nástupom komunistov k moci po roku 1948, postupne zanikajú podnikateľské aktivity a zoštátňuje sa súkromný majetok. Obchodné služby v Dlhej Lúke prebralo spotrebné družstvo Jednota. Po druhej svetovej vojne sa hospodárske a sociálne postavenie obyvateľstva zhoršilo. Obrat k lepšiemu nastal až v druhej polovici 20. storočia, keď sa Bardejov začal formovať na moderné, priemyselné centrum severného Šariša. V roku 1962 bola obec dopravne spojená s okresným mestom Bardejov, tzv. prímestskou hromadnou dopravou. Vznikali nové pracovné príležitosti hlavne v drevárstve, obuvníctve a strojárstve. Prudký rozvoj priemyslu mal za následok pokles záujmu o prácu na poli. Pričlenením Dlhej Lúky k Bardejovu od roku 1972 dochádza k zániku súkromného obhospodarovania pôdy, ktorá postupne prešla do užívania poľnohospodárskych družstiev Bardejov a Bardejovská Nová Ves. Po roku 1989 následne dochádza k majetkovým reštitúciám jednotlivých vlastníkov pôdy a lesa, vrátane cirkvi a urbárskej spoločnosti. Nemalý význam pre Dlhú Lúku mala predovšetkým výstavba verejného vodovodu (1990) a plynofikácia. (1995)

 

V druhej polovici 20. storočia nastáva  tiež obrovský nárast vo výstavbe rodinných domov, čo nakoniec malo za následok aj pomenovanie ulíc. Na októbrovom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Bardejove v roku 1991 bolo spolu pre miestnu časť obce schválených dvanásť ulíc, a to: Hlavná, Dlhá, Kamenec, Kostolná, Majer, Sady, Minerálna, Chmelník, Makovická, Rovná, Pánska a ulica Pod Kútmi.



Len registrovaní užívatelia môžu písať komentáre. Zaregistruj sa


Predchádzajúca   1   Ďalšia