Dlhá Lúka

História


Dlhá Lúka vždy bola cirkevne úzko spätá so Zborovom. Nikdy nemala svoju vlastnú faru. Od preloženia fary pre morovú epidémiu v roku 1495 zo Smilna do Zborova, je obec stálou súčasťou zborovskej farnosti. O súvislejších dejinách cirkvi v Dlhej Lúke možno hovoriť od 16. storočia, keď Zborov obdaroval svoju filiálku významnými kultovými predmetmi (kostol ai. bohoslužobné predmety). S dejinami obce sú späté tri kostoly, ktoré spomína Pamätná kniha obce Dlhá Lúka a tiež kronika Status Parochia et Ecclesia Oppidi Zboro Vetus e Novus.

 

V pamätnej knihe je zmienka tiež o tom, že na sklonku 15. storočia hradné panstvo Rozgonyovcov dalo postaviť malý kostolík, resp. kaplnku, ktorá stála asi dvesto metrov južne od terajšieho kostola sv. Anny. Žiadne bližšie údaje o ňom nie sú známe, len názov blízkeho územia je v chotárnych mapách označovaný ako pole „Nad koscelom.“

 

Kostol Svätého Ducha bol postavený v Zborove, kde slúžil svojmu účelu do roku 1555. Zborovčania ho potom darovali svojej filiálke Hosszúret (Dlhá Lúka). Nevieme presne, ako kostol vyzeral, ale bol to asi jeden z trinástich typov drevených kostolíkov, ktoré sa v tomto čase v severnom Uhorsku, t.j. na Slovensku, stavali. Poznáme ho len z opisu Petra Hájeka v Pamätnej knihe obce Dlhá Lúka. Podľa kroniky bol celý maľovaný a pôsobil na človeka zbožným dojmom. Mal tri oltáre: hlavný bol zasvätený Svätému Duchu a po stranách boli sochy sv. Petra a Pavla. Druhý bol zasvätený Preblahoslavenej P. Márii a oltár sv. Michala bol tretí a zároveň najmenší. Kazateľnica bola taktiež celá maľovaná. Na kostol sa v noci 16.8.1787 (na sviatok sv. Štefana, Uhorského kráľa) počas víchrice zvalila obrovská lipa, ktorá ho značne poškodila. Veriaci začali so zbierkami na opravu kostola. Vtedajší notár Ladislav Buttay zozbieral vyše 13 000 zlatých. Kostol bol síce opravený, ale v roku 1815 úplne zanikol.

 

Z tohto kostolíka pochádzajú aj vzácne umelecké pamiatky. Medzi ne patrí renesančné cibórium zo začiatku 16. storočia, ktoré podľa nápisu vyrytého v jeho spodnej časti je darom zo Zborova. Darovací nápis znie: „Eccl. Fil. Hosszúret, ad Zboro pertin.“ Ďalšou pamiatkou je baroková monštrancia z polovice 18. storočia. Je z pozláteného striebra s tepaným dekorom štyroch evanjelistov a postavičkami štyroch anjelikov. Veľmi dôležitou pamiatkou je aj zvon z roku 1645, ktorý bol odliaty zvonolejárom Jurajom Wierdom. Po svojom obvode má nápis: „IN EPPERIES ANNO 1 – 6 – 45: IN HONOREM FVDIT – ME – GEORGIUS WIERD.“ Podľa ústnej tradície bol do kostolíka premiestnený z kaplnky Zborovského hradu niekedy v polovici 17. storočia, keď sa Rákoczyovci presťahovali z hradu do kaštieľa v Zborove. Tento zvon bol jediný, ktorý Rakúsko – Uhorská vláda neroztavila na zbrane v 1. svetovej vojne. Ostatné zvony podľahli tomuto smutnému osudu.



Len registrovaní užívatelia môžu písať komentáre. Zaregistruj sa


Predchádzajúca   1   Ďalšia